Steel Aréna sa otriasala v základoch. Košičania zlomili Michalovce v siedmom zápase série a oslavujú postup do finále po dlhých ôsmich rokoch.
Oceliari včerajšou výhrou na domácom ľade spečatili postup do finálového boja o Pohár Vladimíra Dzurillu. Michalovce však kožu nepredali lacno, v sérii do šiesteho zápasu nastúpili s mečbalom a možnosťou zmariť oceliarom majstrovské méty, no Košice sa nezlomili, vynútili si siedmy zápas a v ňom využili výhodu domáceho prostredia na to, aby dokázali sériu zvrátiť a stať sa prvým finalistom.
Košičania išli do vedenia zásluhou Mareka Slováka v desiatej minúte, ktorý na dvakrát dostal puk za Škorvánkov chrbát. Jednogólové vedenie domácim vydržalo do 35. minúty, keď sa Buc dostal do samostatného úniku a vôbec prvú vyloženú šancu Dukly v zápase dokázal pretaviť vo vyrovnávajúci gól. Zemplínčania sa ešte ani nestihli doradovať z vyrovnania, keď sa o dve minúty dostal Pollock do rovnakej situácie a ten nekompromisným zakončením pod hornú žrď vrátil domácemu celku vedenie. Tento presný zásah sa nakoniec ukázal ako víťazný. Košičania už gól neinkasovali, naopak do prázdnej brány ešte v závere potvrdil postup do finále Marek Bartánus. „Emočne to bol veľmi ťažký zápas. V takýchto dueloch rozhodujú maličkosti. Začali sme dobre a viedli sme. Michalovce sa však vrátili do zápasu a bolo dôležité, že sme na ich gól odpovedali rýchlym gólom. Tretiu tretinu sme odohrali umne a do veľkých šancí sme ich nepustili,“ konštatoval stretnutie Marek Slovák.
„Išlo o súpera, ktorý bol po vyradení Slovana v eufórii. Nemali čo stratiť a sériu odohrali obdivuhodne. Ukázali sa však kvalita a skúsenosti na našej strane. Z postupu máme naozaj obrovskú radosť,“ pokračoval Marek Bartánus. „Sme veľmi radi, že sme to dokázali. Bola to nesmierne náročná séria a vygradovalo to týmto posledným zápasom. Pôsobil na nás veľký tlak a trochu sme s tým bojovali. Mali sme tam veľa zbytočných faulov, ale Riči nás podržať a zvládli sme to,“ dodal. Práve Dominik Riečický bol v tejto sérii napokon povestným x-faktorom, aj napriek tomu, že odchytal len dva zápasy, no obidva boli víťazné. V oboch prípadoch inkasoval iba jeden gól a výrazne tak prispel k postupu do finále. Šíri pokoj v bránkovisku a tým aj pokoj na hokejky spoluhráčov, ktorí mu aj zodpovedne pomáhali blokovať čo najväčšie množstvo striel a tak slovami chvály nešetril ani tréner Dan Ceman. „Chlapci blokovali strely a nechali tam všetko. Skvelý bol samozrejme Riči. Opäť ukázal veľký pokoj a pozitívne tak pôsobil aj na spoluhráčov. Bolo to napínavejšie ako som si želal, ale na konci sa tešíme a to je podstatné.“ Sám "Riči" však vylúčil individuálne zásluhy, naopak vyzdvihol kolektívny výkon celého tímu „Neviem, či to bolo o mne. Michalovské zápasy nám jednoducho nevyšli a súper získal momentum. Dôležité bolo, že sme nezložili zbrane. Vyhrali sme šiesty zápas a doma sme to museli ukončiť. Chlapci mi pomáhali a boli to teda tímové víťazstvá,“ zdôraznil košický brankár a upokojil predčasné prehnané oslavy. „Ešte nie je čas na nejaké prehnané emócie. Sme však pochopiteľne šťastní a tešíme sa z víťazstva i postupu. Bola to ťažká séria. Síce sme viedli 2-0, ale potom sme trikrát prehrali a nebolo ľahké otočiť to. Veľmi ťažko sme strieľali góly. Bojovali sme so Škorvánkom a ich systémom. Vládali celú sériu a nevypustili ani jedno striedanie.“
Po dnešku je známy už aj finálový súper oceliarov. V druhej semifinálovej sérii, ktorá taktiež dospela až do siedmeho zápasu sa z postupu tešili domáci Zvolenčania. V napínavom zápase napokon o výhre rozhodol Peter Zuzin gólom z trestného strieľania päť minút pred koncom stretnutia.
Košice a Zvolen sa vo vyraďovacích bojoch stretli päťkrát, štyri série boli semifinálové, z ktorých oceliari vyhrali tri. Naposledy sa tieto tímy stretli práve vo finále v sezóne 2012/2013, teda presne pred desiatimi rokmi. Vtedy sa z majstrovského titulu tešili Zvolenčania. V drese Zvolena vtedy pôsobil terajší kapitán východniarov Michal Chovan, na strane Košíc vtedy stála štvorica hráčov z aktuálneho kádra.
Dnes to sú však úplne iné tímy a pred nami je určite skvelá finálová bitka, keďže sa proti sebe postavia dve najlepšie ofenzívy po základnej časti. Zaujímavosťou však pred touto sériou bude fakt, že ani jeden z týchto tímov počas semifinálových zápasov nevyužili ani jednu presilovú hru. Finále po ôsmich rokoch v Steel Aréne začne v nedeľu o 18:00 h.
Comentários