Ohliadnutie za sezónou a čo môžeme očakávať od novej, ktorá bude jubilejná

Už sú to dva týždne, čo sa oceliarom opäť skončila sezóna skôr, ako by sme si želali. Tento raz ešte skôr, ako to bolo od sezóny 16/17, od ktorej sme sa nedostali cez štvrťfinále. V tomto článku sme sa zamerali na to, ako vyzerala ešte stále prebiehajúca sezóna a čo môžeme očakávať od tej budúcej, ktorá pre Košice bude mať prívlastok jubilejná.

Ťažký úvod sezóny

Vráťme sa ešte do sezóny 19/20. Silný tím, možno najlepšie vyskladaný za posledné roky. Vyzeralo to nádejne, mierili sme vysoko a azda žiadny fanúšik nepochyboval o tom, že tento tím dosiahne veľký úspech. Na to play-off sme sa tešili tak veľmi, žeby sme najradšej preskočili základnú časť. No všetko sa zmenilo v rozmedzí pár dní. Pandémia corona vírusu zasiahla a ukončila nádejne črtajúcu sezónu pre košický hokej.

Ako každý vie, oceliari sa po nej dostali do veľmi náročnej finančnej situácie. Pre hokejové Košice to bolo veľmi náročné obdobie a je možno až nereálne, aby veľkoklub a najúspešnejší tím Slovenska bojoval o prežitie.

Košičania pristúpili k skladbe kádra až ako posledný tím v samom závere leta, kedy už skoro všetky kluby mali v plnom prúde záverečnú časť letnej prípravy. Aj napriek neskorému podpisovaniu hráčov sa z nášho pohľadu postavilo dobré mužstvo. No vráťme sa z minulosti späť do reality.

Raz hore a raz dole

Takto by sa dali pomenovať výkony oceliarov v základnej časti. Raz to bol výborný kolektívny výkon proti top favoritom, niekedy to bol proste výbuch. Na našu smolu tie nevydarené zápasy boli najmä tie kľúčové. Úvodných 7 duelov naznačilo, že táto sezóna pre oko diváka, ktorý je v Košiciach zvyknutý na úspech bude náročná, aj keď Košice sú klub, ktorý by mal neustále obývať čelné priečky ligy a tak je normálne, že košický fanúšik čaká iba úspech, no už pred sezónou bolo avizované, že o titul tento rok nebudeme bojovať. Po 19 odohraných zápasoch sme sa dokonca, možno až prekvapivo pohybovali v top 4, no veľmi rýchlo sme sa z nej stratili.

Potešujúce mohlo byť to, že sme dokázali poraziť viacero lídrov ligy. Popradu sme vyrabovali všetky body štyrikrát, dva razy sme zdolali Zvolen či Michalovce.

No v konečnom dôsledku nám chýbali výhry so súpermi, ktorí bojovali o priamu účasť v play-off. Pravdupovediac aby Košice bojovali o priamu účasť v play-off, to nie je to s čím sme úplne stotožnení. Hlavný tréner Šimurda si rovnako nevedel vysvetliť výhry s top favoritmi a zaváhania s papierovo slabšími, no snaha hráčov sa poprieť nedala. „Chlapcom nemôžem uprieť snahu. Zápasy so silnými mužstvami ako sú Poprad či Michalovce sme dokázali zvládnuť. Neviem si vysvetliť, prečo sa nám proti papierovo slabším súperom nedarilo,“ vravel po vypadnutí.

Často nám chýbala efektivita

Vo väčšine zápasov nám chýbal rodený strelec. Aj keď pozíciu strelca prebral po Marcelovi Haščákovi túto sezónu Pavel Klhůfek, ktorý v tejto sezóne strelil 31 gólov. Druhý najlepší strelec tímu - Bruno Mráz strelil 13 gólov a tak tímu zrejme chýbal jeden medzičlánok, ktorý by doplnil strieľanie gólov.

O produktivitu tímu sa staral najmä líder tímu Mišo Chovan, ktorý by svoju produktivitu radšej zamenil za postup. „Vymenil by som to za to, keby sme ešte ďalej hrali v play-off. Proti Novým Zámkom sme bojovali, ale nebolo to to, čo sme chceli. Zámky si ten postup zaslúžili asi viac. Myslím si, že sme mali dosť dobré mužstvo na to, aby sme postúpili. Žiaľ, nevyšlo to. Mrzí to a ešte dlho bude. Vieme, že sme mali na viac," netajil sklamanie košický kapitán.

K Mišovi sa ofenzívne pridali rovnako už spomínaní Pavel Klhůfek s Brunom Mrázom. V závere základnej časti chytil svoju formu Maťo Réway a tak bol 4. najproduktívnejším hráčom tímu, no herne dominoval. Ale ak máte v tíme kreatívnych hráčov ako sú Rewy s Chovym potrebujete strelcov, ktorí ich prehľad v hre dokážu patrične zužitkovať. Hlavne v úvode sezóny to bolo cítiť, keď sme sa doslova trápili s koncovkou, hlavne v presilových hrách. Určite chýbal aj prínos Martina Pospíšila, ktorý po novom roku nasmeroval svoje kroky do svojho tímu v AHL. Opačným smerom, do metropoly východu putoval kanadský útočník Émile Poirier, ktorý strelil 10 gólov a pridal rovnaký počet asistencií a tak výrazne podporil ofenzívu. Rovnako bol dobrý aj návrat strelca víťazného gólu pri zisku posledného titulu Adama Lapšanského, no ani to nebolo ofenzívne dosť platné k postupu.

O čosi lepšie nám išla obrana, ktorú sme mali štvrtú najlepšiu v lige počas základnej časti.

Po 21 rokoch bez play-off

Znie to ako zlý sen, no pre Košice je to bohužiaľ realita. Oceliarom ušli hlavne posledné 3 kľúčové zápasy základnej časti, keď prehrali v Miškovci, domáci zápas o všetko s Detvou a následne aj posledný duel v Zámkoch, ktorý už v konečnom zúčtovaní základnej časti nehral žiadnu dôležitosť. Zrejme bude správne ak povieme, že chlieb sa lámal už po prehre v Miškovci, no ťažko plakať nad rozliatym mliekom. Išli sme do predkola, v ktorom sme ani nechceli pomyslieť na to, žeby sme cez neho neprešli. Opak bol pravdou a práve Zámky nás vyradili a tak platí, že od roku 2016, keď oceliari prehrali v semifinále s Banskou Bystricou, sa nedostali ďalej než do štvrťfinále, keď boli našimi katmi postupne Martin, Bystrica a Poprad, no boli sme v play-off, tento rok, žiaľ chýbame aj tam.

Teraz už bývalý športový riaditeľ Jan Šťastný videl dôvod vypadnutia v tom, že Košice sériu prehrali v momente, keď v prvom zápase Rewyho päsťou poslal k zemi zámčan Doggett, keďže pre býkov predstavoval najväčšiu hrozbu práve Maťo. „Videl som všetky zápasy Košíc s Novými Zámkami a môžem povedať, že Zámky sa obávali jediného hráča - Réwaya.Som presvedčený, že Košice prehrali sériu už v prvom zápase, hoci ten zápas vyhrali po tom, čo kanadský hráč knokautoval Martina. Môj názor je, že mužstvo odrazu stratilo psychickú výhodu a nechalo sa vykoľajiť," tvrdí muž, ktorý zastával v klube tri funkcie. Novozámčania však aj tak dokázali eliminovať elitnú košickú trojicu (Réway - Chovan - Klhůfek) a východniarom ukončili sezónu po výhre 3:1 na zápasy.

Náležité sklamanie a ostrá kritika

Oceliari po vyradení z predkola a tak ešte väčšieho neúspechu, ako by bolo vypadnutie vo štvrťfinále neskrývali patričné sklamanie.

„Urobili sme veľa dobrého, ale aj chyby. Samozrejme, že všetci v klube sme z toho sklamaní a smutní. Na druhej strane si musíme uvedomiť, že pred približne 10 mesiacmi sme nevedeli, či vôbec nastúpime do extraligovej sezóny. To nás však neospravedlňuje. Cieľ bol postup do play-off. To nám nevyšlo a tak sme sklamaní," povedal prezident klubu Július Lang.

Z jeho pohľadu bola hlavná chyba v tom, že osobu Jana Šťastného zlúčili do troch rôznych funkcií. „Prvá chyba bola už na začiatku, keď sme sa rozhodli, že skumulujeme viac funkcií. V tom čase sme finančne nemali na to, aby sme si mohli dovoliť ďalšieho trénera. Sami sme nevedeli, ako sa bude pandémia vyvíjať a tak sme išli do sezóny absolútne šetrne. V závere roka 2020 sme už uvažovali o výmene trénera, ale už sa to nedalo dotiahnuť, lebo pandémia tak zúrila, že sme nevedeli pritiahnuť žiadneho trénera. Bol by som však nerád, keby to vyznelo tak, že sme boli nespokojní s Janom Šťastným. Spravil veľa dobrej práce a pomohol nám. Avšak vykonávať tri funkcie bolo nad jeho sily." Preto sa vedenie rozhodlo ho koncom februára odvolať zo všetkých funkcií a tak v klube skončilo jeho pôsobenie a na miesto hlavného trénera bol dosadený jeho dosavadný asistent Marcel Šimurda.

Pre oceliarov to tak bolo 9. miesto, čo je najhorším umiestnením v lige od roku 1981. „Vo svojej funkcii som iba krátko, ale obzrel by som sa k úvodu sezóny a všetci si iste spomínajú, akým problémom čelil tento klub. Cieľom bol však každopádne postup do play-off. Tento cieľ sme nesplnili a je to teda sklamanie," vravel športový riaditeľ Gabi Spilar, ktorý vyjadril svoje sklamanie, ale zároveň vyslovil aj aká je pre neho teraz najvyššia priorita. „Veľmi nás to mrzí. Chlapci boli po sérii nešťastní a smutní. S tým už však nenarobíme nič. Musíme sa pozerať dopredu a slovami už vykonané nezmeníme ani neobhájime. Našou úlohou je pripraviť kvalitný tím pre novú sezónu a vrátiť to všetko pekné, čo robilo Košičanom radosť."

Svoj názor povedal aj Vincent Lukáč, ktorý nešetril kritikou. „Dožili sme sa po 21 rokoch, nedostať sa v slovenskej lige medzi ôsmich najlepších, je to vrchol, hanba storočia a pre všetkých košických fanúšikov je to strašne smutné," hovoril pre RTVS. Podľa jeho slov mohlo v tíme dostať šancu viacero mladých košických odchovancov a prípadný neúspech by nevzal takú kritiku. „Na štadiónoch neboli diváci, mladí by neboli takmer pod žiadnym tlakom. Bola by to pre nich ideálna príležitosť a veľký prínos pre ich budúcu kariéru,“ uviedol.

Nasledujúca sezóna v znamení dvoch jubileí

Pre Košice bude sezóna 21/22 jubilejnou. Oslavovať sa bude 100 rokov hokeja v metropole východu. Rovnako tak na prelome rokov bude klub oslavovať 60 rokov svojho fungovania. Z toho vyplýva, žeby to malo byť špecifické obdobie pre náš milovaný klub.

A v klube už nechcú nič nechať na náhodu a všetko sa smeruje už k prípravám k budúcej sezóne. „Chceme sa dôsledne pripraviť na tieto jubileá. Začneme kvalitným trénerom a postaviť to chceme na dobrých základoch z tejto sezóny. Nie všetko v nej totiž bolo zlé, naopak, máme v tíme viacerých šikovných chlapcov. Tento tím musíme vystužiť kvalitnými posilami. Hrali sme s viacerými mladíkmi, za čo sme radi, lebo sme im dali príležitosť a aj pre nich to bola dobrá škola. Ale nestačilo to. Uvedomujeme si, že zápasy v našej lige do veľkej miery rozhodujú zahraniční hráči a nad tým sa musíme zamyslieť," vyslovil prezident Lang, ktorý aj povedal, že spolupráca s generálnym partnerom USS Košice by mala pokračovať ďalej. „Pokiaľ viem, tak neuvažuje nad tým, že by sa nám otočil chrbtom. Potrebujeme pomoc hlavného sponzora, ale aj mnohých menších. Verím, že na storočnicu budeme mať dostatok partnerov na vybudovanie kvalitného kádra."

Otázku budovania kádra už rieši nový športový riaditeľ klubu, košický odchovanec Gabriel Spilar. Verí, že Košice už narazili na pomyselné dno neúspechov a vrátia sa tam, kam patrili dlhé roky. „Myslím si, že toto je už to dno a teraz sa odrazíme nahor. Verím, že zaberieme a aj preto som sem prišiel. Je to veľká výzva a osobne sa už teším na robotu spojenú s novou sezónou." Na otázku čo bude základom pre postavenie silného tímu pre ďalší rok poukázal na hlavný kameň úspechu. „V prvom rade musíme získať kvalitného trénera s rešpektom. Takého, ktorý vie pritvrdiť, získa si rešpekt, ale aj dôveru tímu. Začneme na tom pracovať už tento týždeň. Z toho, čo totiž viem, sme už totiž v tomto smere v porovnaní s konkurenciou trochu pozadu. Doposiaľ sme všetko smerovali k tejto sérii, ale teraz už začneme pripravovať podklady a mená, ktoré chceme získať," vravel deň po vypadnutí z predkola.

Ak budeme hovoriť o hráčoch pre budúcu sezónu, je jasné koho fanúšikovia budú chcieť vidieť obliekať košický dres aj ďalší rok. Nepochybne je to určite kapitán Mišo Chovan. Za dve sezóny toho ukázal už veľa, herne či osobnostne a Košice takého lídra jednoznačne potrebujú. Na otázku o svojom zotrvaní či presune odpovedal takto: „Bude sa to riešiť v blízkej dobe. Liga ešte pokračuje, veľa mužstiev ešte hrá. Uvidíme."

V dobrom svetle sa prezentoval aj Maťo Réway, ktorý v tejto sezóne takpovediac opäť reštartoval svoju kariéru. Aj keď mal pomalší rozbeh, v závere bol spolu s Chovym najlepším hráčom na ľade. Samého ho však mrzelo, že sa za dôveru tímu neodvďačil lepším výsledkom, no zároveň je vďačný za príležitosť v Košiciach. Košickí fanúšikovia by zrejme aj jeho radi videli v tíme pre nasledujúci rok. „V klube som sa cítil výborne. So spoluhráčmi sme vytvorili dobrú partiu a vychádzali sme aj s trénermi a vedením klubu. V neľahkom období plnom neistoty sa nám snažili vytvoriť čo najlepšie podmienky. Som veľmi vďačný košickému klubu, že som dostal príležitosť. Dnes už bývalý športový manažér a tréner Jan Šťastný mi veril, pozná ma odmalička zo Slavie Praha. Ja som sa zároveň snažil odvďačiť klubu výkonmi. Veľmi ma mrzí, že sme sa v play-off nedostali ďalej. Všetci v klube by si to zaslúžili." Vďaka svojím výkonom opäť dostal viacero ponúk a tak na otázku ohľadom svojho pôsobiska v budúcom roku ešte nemá jednoznačnú odpoveď. „Dostal som ponuky zo zahraničia, zvažujem všeličo. V tejto chvíli to vidím tak, že ak by som mal odísť z Košíc, tak mimo slovenskej alebo českej ligy. Zmena klubu by mi mala priniesť novú výzvu. Ale či odídem alebo ostanem v Košiciach, to v tejto chvíli neviem povedať."

V blízkej dobe by sme už mohli vedieť meno nového hlavného trénera, respektíve trénerskej dvojice. V hre pre káder novej sezóny sú viaceré slušné mená, ktoré by mohli obliekať košický dres v sezóne 2021/2022. Uvidíme, či sa vrátia aj nejakí odchovanci Košíc, budeme určite zvedaví, čo prinesie najbližší čas a veríme, že už to budú aj nejaké podpisy.

Fanúšikov košického hokeja tak určite čaká zaujímavé podpisové obdobie a my sa už nemôžeme dočkať, aký tím sa pre nasledujúcu sezónu vyskladá.